2. Meranie a spracovanie výsledkov merania

Obsah

2.4.1. Spôsob získania konečného výsledku

Vzhľadom na konečný výsledok úlohy merania rozlišujeme 3 prípady odhadu chýb:

• Konečný výsledok je priemerom súboru priamych meraní. Napríklad priemer tlaku krvi opakovane meraného počas celého dňa v pravidelných intervaloch. Vtedy hľadáme chybu priemeru (pozri kap. 2.4.2., 5.1.1. a 5.2.2.).
• Konečný výsledok vyplýva z matematicky formulovanej zákonitosti, do ktorej vstupujú priame hodnoty meraní zaťažené chybami (meranie závislej veličiny). Postup sa niekedy nazýva šírenie chýb (pozri kap. 2.4.3).
• Konečný výsledok je funkčnou závislosťou medzi viacerými premennými veličinami. Takéto merania sa robia napríklad pri zisťovaní funkčného stavu srdcovo-cievneho systému. Vtedy sa meria napríklad závislosť frekvencie akcie srdca od rýchlosti chôdze. Obidve veličiny sa menia a výsledkom je ich funkčná závislosť. Potom nás nezaujíma natoľko presnosť určenia rýchlosti chôdze alebo frekvencie akcie srdca, ale presnosť funkčnej závislosti (pozri napríklad literatúru [1, 7, 9, 10]).