3. Prezentácia výsledkov merania

Obsah

      Každý graf musí mať názov (nadpis), ktorý zrozumiteľne označuje závislosť, ktorú graf znázorňuje. Osi grafu sa označujú šípkami naznačujúcimi smer rastu veličiny, skratkou veličiny a použitou fyzikálnou jednotkou (obr. 3.2 – 3.9, 3.11). Na osiach sa vyznačuje aj delenie (kóty) s príslušnými numerickými hodnotami (číselné intervaly).
Body, ktoré v grafe znázorňujú výsledok merania, sa vyznačujú zreteľnými symbolmi (štvorec, trojuholník, kruh, krížik, hviezdička a pod.) v dostatočnej veľkosti. Znázorneniu bodkou sa pre zlú čitateľnosť vyhýbame. Bodmi sa prekladá krivka (obvykle hladká) tak, aby rovnaký počet bodov ležal na oboch stranách krivky (obr. 3.3). Pri presnejšom znázornení sa použije vypočítaná krivka. V prípade nelineárnej závislosti je vhodné použiť transformáciu veličín do ich funkcií tak, aby výsledná závislosť bola lineárna (pozri literatúru [1]).

Obr. 3.3: Ukážka bodového grafu s preloženou krivkou
(lineárna aproximácia, preto všeobecná krivka je
priamkou)

      Niekedy je vhodné na grafe znázorniť aj chyby merania závislej alebo nezávislej veličiny, najmä v prípade, že tieto závisia od meranej hodnoty (obr. 3.4). Hovoríme, že na grafe sú znázornené aj tzv. chybové úsečky.

Obr. 3.4: Ukážka bodového grafu s chybovými úsečkami –
rovnaké hodnoty ako na obr. 3.3